Mesto, ktoré priťahovalo katastrofy
Nové Mesto nad Váhom leží presne tam, kadiaľ v minulých storočiach tiahli invázne armády. Je typickým príkladom mesta, ktoré vzniklo na križovatke obchodných ciest. Región pozdĺž rieky Váh, nazývaný Považie, bol jedným z najrušnejších obchodných území na dnešnom Slovensku, keďže samotná rieka sa využívala na dopravu. Križovala ho aj cesta z Moravy.
Názov doslova znamená „nové mesto na Váhu“, hoci slovo „nové“ nebolo v jeho pôvodnom názve. Osada na tom istom mieste bola zničená v roku 1241 Tatármi. Nové Mesto akoby priťahovalo katastrofy, nie však kvôli osudovej predurčenosti, ale skôr kvôli svojej polohe. Leží na rovine, blízko veľkej rieky, a keďže armády postupovali Považím, zvyčajne sa ho snažili dobyť.
Po Tatároch terorizovali celé západné Slovensko niekoľko desaťročí Husiti. Najväčší úder dostalo Nové Mesto v roku 1599, keď ho napadli Osmani. Počas tohto útoku bola zničená rozsiahla oblasť okolo mesta a jediným bezpečným útočiskom bol neďaleký hrad Beckov. Neuveriteľných 13 000 obyvateľov z regiónu sa vtesnalo do hradu a neskôr rozprávali o rozsahu skazy v regióne.
Neskôr mesto napadol uhorský šľachtic Štefan Bočkaj, po čom ho od jeho rebelských skupín „oslobodila“ cisárska armáda. Akú formu toto „oslobodzovanie“ malo, možno vidieť na hrôzostrašnom počte obetí – 500 – keď armáda Ferdinanda II. vyplienila Nové Mesto.
Táto pohľadnica z roku 1942 zobrazuje malomestský charakter Nového Mesta. Okrem starého mestského kostola nie je vidieť žiadne iné vysoké budovy.
