Študenti medicíny z Martina absolvovali stáže na Taiwane a v Mexiku
Kristína a Libor študujú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Libor má pred sebou záverečný ročník, Kristína je vo štvrtom, no obaja už počas štúdia stihli absolvovať niekoľko zahraničných stáží. Spoločne strávili dva mesiace na Taiwane a v Mexiku.
Pred nástupom na vysokú školu si mysleli, že vycestovať za hranice bude pri takom náročnom odbore nemožné. Hneď v prvých dňoch na fakulte však zistili, že spojiť cestovanie so štúdiom medicíny sa dá. Vďaka týmto skúsenostiam sú dnes podľa vlastných slov prispôsobivejší a na fungovanie zdravotníctva sa dokážu pozrieť z inej perspektívy.
„Na Slovensku sme zvyknutí slušnejšie sa obliecť a prísť načas. Na Taiwane chodili v šľapkách, ešte špinavých z práce. V Mexiku do ambulancie prišli niekedy aj piati, so starými rodičmi aj súrodencami,“ spomína Libor.
Prvá stáž bola na Taiwane
Kristína mala na Taiwane výskumnú stáž v laboratóriu, Libor absolvoval profesionálnu stáž v nemocnici. Pred vycestovaním platili fixný poplatok 300 eur na akúkoľvek krajinu, v ktorom bolo zahrnuté ubytovanie aj strava. Samotnú štvortýždňovú prax im vybavili študenti z lokálnej komisie.
V laboratóriu nemala Kristína fixný pracovný čas, záležalo od experimentov. V labáku boli aj americkí študenti a jeden študent z Mexika. Mali mentorku, ktorá im pripravovala rôzne experimenty. Libor začínal skôr, bol na dvoch oddeleniach. Ráno sedenie v nemocnici, potom ho primár poslal k doktorovi, na sálu alebo na ambulanciu. Poobedňajší program organizovali taiwanskí študenti.
V Mexiku si vyskúšali viac praxe
V Mexiku absolvovali praktickú formu stáže spoločne. Začínali o desiatej, boli pridelení k rovnakému doktorovi. Predtým ráno cvičili alebo sa išli naraňajkovať. Na operačke boli do jednej, potom s doktorom na ambulancii do štvrtej.
„Na týchto stážach nám väčšinou nedovolia asistovať. Sme študenti a sme z inej krajiny. Na operačnej sále ide hlavne o pozorovanie. Doktor sa nám však veľmi venoval, vysvetľoval každý krok,“ hovorí Kristína. Libor raz pri operácii aj zaasistoval.
V Mexiku patril doktor do súkromnej sféry. Za svoj výsledok zodpovedal svojím menom. Na Taiwane išlo o štátnu nemocnicu, kde sa študenti väčšinou venujú iba výskumu a nie sú zvyknutí na študentov v nemocnici.
Rozdielna kultúra aj systém
Kultúra chodenia k lekárovi je v oboch krajinách odlišná. V Mexiku chodili pacienti na vyšetrenie s celou rodinou. Taiwanci sú veľmi založení na pravidlách a rešpektujú ich na sto percent. V Mexiku veľa ľudí nevedelo po anglicky, konzultácie boli v španielčine.
Libor vnímal Taiwan ako veľmi pokrokový. „Nemocnica vyzerala minimálne tak dobre ako tie, ktoré sa u nás ešte len projektujú a stavajú, hoci už mala svoje roky.“ Krv sa neodoberala na jednotlivých ambulanciách, ale bola tam vyhradená chodba na odbery s desiatimi priehradkami.
Kristína upozornila aj na nevýhody. „Na Taiwane, keď pacienta nemá kto odviezť domov, pošlú ho domov bez bariel a tie si musí kúpiť sám.“ Spomína staršieho pána po autonehode so zlomeninou jabĺčka, ktorý prišiel do ambulancie tri dni po nehode len s obyčajným obväzom. Zákrok mu poisťovňa preplatila, pomôcky už nie.
Po návrate si vážia slovenské zdravotníctvo
„Zhodli sme sa na tom, že keď sme sa vrátili, povedali sme si, ako dobre sa tu máme, a to najmä čo sa týka bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ale aj fungovania nás ako študentov a lekárov,“ hovorí Kristína. „Máme sa čím inšpirovať, ale nemáme to tu také zlé, ako si myslíme.“
O možnosti zahraničných stáží sa dozvedeli hneď v prvom ročníku. Na Jesseniovej lekárskej fakulte funguje Martinský klub medikov, ktorý patrí pod Slovenskú asociáciu študentov medicíny. Za aktivity, anglický jazykový test, známky a mimoškolské aktivity získavajú študenti body, ktoré neskôr zavážia pri výbere krajiny.
Libor bol na stáži už trikrát. Kristína sa určite zúčastní na stážovom teste znova, no čakajú ju povinné praxe na Slovensku. Ak nie tento rok, má na to ešte ďalšie dva roky.
