Exmajiteľ firmy podozrivej z podvodov sedí v troch dozorných radách a Eximbanke
Nadácia Zastavme korupciu upozornila na ďalšiu spornú nomináciu štátu v orgánoch spoločností, ktoré vlastní. Igor Lichnovský je členom Rady Eximbanky a zároveň sedí v dozorných radách Tiposu, Burzy cenných papierov a Centrálneho depozitára cenných papierov.
V minulosti vlastnil firmu Capitalia s človekom spájaným s mafiánskou skupinou takáčovcov. Spoločnosť sa zaplietla do podozrenia z rozsiahleho karuselového podvodu s vratkami DPH. Podľa obžaloby mala vyrobiť štátu škodu za viac ako sedem miliónov eur. Lichnovský sa v čase prevalenia škandálu v roku 2017 vzdal funkcie v Eximbanke, v roku 2023 sa však vrátil.
Kariéra a kontroverzie
Lichnovský vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, vzdelanie si doplnil vo Švajčiarsku. Obchodným riaditeľom v podniku zahraničného obchodu sa stal ešte za bývalého režimu. Štátna bezpečnosť ho získala pre spoluprácu. Po revolúcii pôsobil v topmanažmente viacerých spoločností i poisťovne. V roku 2007 sa stal generálnym riaditeľom Eximbanky ako nominácia ministra financií za Smer Jána Počiatka. Neskôr bol predsedom dozornej rady Eximbanky. V roku 2017 musel odísť pre škandál s daňovými podvodmi z rokov 2011 a 2012, do ktorého sa zaplietla jeho firma Capitalia.
Návrat s Ficovou vládou
V decembri 2023 sa stal členom Rady Eximbanky a pôsobí v nej dodnes. Ide o vrcholný riadiaci orgán s piatimi členmi, ktorý vystupuje ako štatutár. Eximbanka je štátnou inštitúciou poskytujúcou úvery, záruky a úverové poistenie pre slovenské podniky na zahraničných trhoch.
Lichnovský je aj členom dozornej rady Burzy cenných papierov a Centrálneho registra cenných papierov. Súhlas mu opakovane udelila Národná banka Slovenska, aj v roku 2024. „Útvar dohľadu NBS vyhodnotil, že p. Lichnovský spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť v zmysle zákona o burze cenných papierov,“ odpísal hlavný akcionár burzy, štátna spoločnosť MH manažment.
V roku 2025 získal ďalšiu nomináciu. Ministerstvo cestovného ruchu na čele s Rudolfom Huliakom ho posunulo do dozornej rady Tiposu. Všetko sa udialo „v súlade so zákonom a internými smernicami“, uviedlo ministerstvo. Lichnovského reputáciu obhajuje slovami, že s prípadom Capitalie „nemal a nemá nič spoločné a nikdy v tejto veci nebol vyšetrovaný ani obvinený“.
„Do funkcie som bol vymenovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a príslušnými postupmi. Nebol som obvinený,“ uviedol Lichnovský. Na ďalšie otázky súvisiace s kauzou jeho niekdajšej firmy neodpovedal. Ministerstvo financií, pod ktoré Eximbanka patrí, na otázky neodpovedalo. Pôsobenie vo vedení Eximbanky a v dozorných radách mu v roku 2024 podľa majetkového priznania vynieslo viac ako 53-tisíc eur.
Podmienky nominácie
Uznesenie vlády uvádza, že nominant do dozornej rady spoločnosti s majetkovou účasťou štátu musí mať odbornú spôsobilosť, riadiacu prax minimálne päť rokov, vysokoškolské vzdelanie a musí byť bezúhonný a dôveryhodný. Vzniká otázka, prečo je na túto funkciu najlepší človek, ktorý nedokázal ustrážiť ani vlastnú firmu pred zapletením sa do podozrenia z daňových podvodov. MH manažment, ministerstvo financií ani ministerstvo cestovného ruchu to nevysvetlili.
Vyšetrovanie stále trvá
Vyšetrovanie prípadu Capitalia stále trvá. „V predmetnej veci naďalej plynulo prebieha prípravné konanie,“ potvrdila Gabriela Kováčová z krajskej prokuratúry v Bratislave. Prokurátorka špeciálnej prokuratúry v roku 2017 navrhla obžalovať jedného konateľa Capitalie a ďalšiu osobu pre zločin krátenia a neodvedenia dane. Podstatou kauzy boli fiktívne obchody s repkovým olejom a neoprávnené vratky DPH. Vyšetrovateľ odhadol škodu na viac ako sedem miliónov eur.
Obvinení sa v roku 2011 dohodli, že jeden z nich „zabezpečí konateľov spoločností tzv. biele kone bez vykonávania reálnej podnikateľskej činnosti, v mene ktorých zabezpečí vystavenie faktúr deklarujúcich neexistujúce obchody“, uvádza sa v súdnom uznesení. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu však obžalobu v roku 2018 odmietla pre procesné chyby a vrátila ju prokurátorke. Sudkyňa namietala, že niektoré dôkazy dostala len ako neoverené fotokópie. Problémom bol aj neúplný znalecký posudok. Nevyjasnený zostal postup daňového úradu v Bratislave. V súdnom uznesení sa uvádza, že zamestnanec postupoval na základe poverenia riaditeľky daňového úradu a tá konala na základe pokynu prezidenta finančnej správy. V tom čase ním bol František Imrecze, neskôr odsúdený za korupciu.
Sudkyňa v uznesení píše, že vyšetrovateľ vypočul len zamestnanca daňového úradu a nepreveril zvyšné články reťazca. Capitalia medzitým zanikla a otázka daňovej kriminality za sedem miliónov eur zostala nezodpovedaná. Lichnovský sa svojho podielu zbavil v roku 2014 a novým majiteľom sa neskôr stala schránková firma na Seycheloch. V roku 2017 súd zrušil Capitaliu s tým, že firma má na účte 300 eur, nemá štatutára ani platnú adresu sídla a jej majiteľom je nedostižná schránka v Indickom oceáne.
