Keď sa ruskí špióni cítia na Slovensku bezpečnejšie než občania
Robert Fico vidí silnú symboliku vo výročí Mníchova v roku 1938. Má pravdu. Mníchovská zrada má silný odkaz aj pre dnešok, len nie ten, ktorý v nej vidí slovenský premiér. Slovensko je jednou z nástupníckych krajín Československa, ktoré veľmoci dovolili rozkúskovať v nádeji, že tým utíšia Hitlerove chúťky a zabránia vojne. Hitler si ústupok nevyložil ako dôvod zastaviť sa, ale ako dôkaz, že nátlak funguje.
Vyzerá to tak, že západné mocnosti sa z Mníchova poučili. Len Robert Fico sa nepoučil. V diskusnej relácii aj v nedeľu zopakoval, že Slovensku by viac než solidarita s našimi demokratickými partnermi svedčala vojenská neutralita. Premiér, ktorý sa roky tváril, že buduje sociálnu demokraciu, sa zdôveril, že on vlastne neverí na solidaritu medzi spojencami.
Fica Vladimir Putin presvedčil, že vojnu vyprovokoval Západ. A on túto premisu opakuje napriek tomu, že slovenská verejnosť si len deň pred týmto vyjadrením prečítala, že viaceré provokácie a útoky na území členských štátov NATO sú spojené priamo s ruskými tajnými službami. Navyše tím vojenskej rozviedky GRU, ktorý pravdepodobne riadil sabotážny útok v Mníchove, operoval zo Slovenska.
Vladimir Putin potrebuje vojnu udržať dovtedy, kým si nevynúti taký „mier”, ktorý bude môcť doma predať ako víťazstvo, čiže de facto kapituláciu Ukrajiny. Ak by mu to nevyšlo a prestal by byť schopný udržiavať disciplínu v zázemí, v záverečnej fáze môže prehrať nielen vojnu, ale prísť aj o svoju moc.
Bude udržiavať napätie a neistotu na Západe. Bude provokovať, vypúšťať drony, plánovať sabotáže, inštruovať hackerov a vytvárať chaos. Bude testovať, ako Európa a NATO zareagujú. A bude testovať aj to, či sa tieto krajiny dokážu zomknúť.
Proti sebe stoja dve stratégie. Prvú poznali už Rimania. Rímsky vojenský autor Vegetius ju formuloval myšlienkou, ktorú dnes poznáme ako Si vis pacem, para bellum: ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Druhá stratégia hovorí presný opak: ak sa chceš vyhnúť vojne, nerob nič, čo by Rusko mohlo považovať za provokáciu. Ustupuj, nevyzbrojuj Ukrajinu, neoslabuj Rusko, nedráždi ho.
Kým väčšina európskych krajín sa pripravuje na krízu a zároveň na odstrašenie Ruska, Robert Fico si vybral pravý opak: ustupovanie zo strachu pred eskaláciou. Mal v tom spoločníka Viktora Orbána, ktorý prakticky vetoval každú európsku akciu, ktorá mala Rusko oslabiť. Fico svojimi výrokmi spochybňoval aj samotnú logiku článku 5 NATO.
Maďarsko ukazuje, aká riskantná môže byť táto stratégia. Už v roku 2022 investigatívni novinári odhalili, že ruské tajné služby prenikli do systémov maďarského ministerstva zahraničných vecí. Ruskí hackeri kompromitovali tisíce počítačov a stovky serverov ministerstva vrátane systémov s citlivými diplomatickými informáciami.
Obrovský areál ruskej ambasády v Budapešti je ďalším symbolom toho, že ruskí špióni sa cítia v Maďarsku ako doma. Ruská ambasáda v Budapešti môže mať viac zamestnancov ako všetky ostatné ruské ambasády v regióne dokopy. Nedávno maďarská vláda vykázala desiatich ruských špiónov a ruská strana doteraz nereagovala.
To, čo môže byť pre Fica pred voľbami volebnou taktikou – dokazovať, že jeho krajinu nikto „nezatiahne do vojny” –, môže Moskva čítať úplne inak: ako dôkaz, že vyhrážanie sa funguje a že európske štáty možno rozdeliť. Svojou „neutralitou” tak Fico priamo asistuje Putinovi. Dnes už vieme, aj vďaka Mníchovu, že ustupovanie vojnovým zločincom nepomáha.
Ostáva nám pripravenosť. A tá je, žiaľ, na Slovensku mizerná. Fico síce útočí na médiá a mimovládne organizácie, ale tie pripravujú občanov Slovenska na možné krízy násobne lepšie než štát, v prvom rade informáciami. Ak sa štát len prizerá tomu, že občania sú odkázaní na vyhľadávanie na internete a svojpomocne si musia zisťovať, čo majú napríklad urobiť, ak nastane 72-hodinový blackout, je to jasný znak toho, že ich necháva napospas strachu, ktorý sám živí.
