Fico sa vzdáva poverenia viesť envirorezort, ústava taký krok nepozná
Päťdesiatpäť dní plných zvláštností okolo odvolania a vymenovania ministra životného prostredia završuje premiér Robert Fico (Smer) krokom, ktorý na Slovensku nemá obdobu a ani ústava ho nepozná. Premiér najskôr v septembri na žiadosť SNS Andreja Danka navrhol odvolať ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, hoci s tým on sám nesúhlasil, aby o dva týždne vlastný návrh na Tarabovo odvolanie zobral späť.
Po tom, čo prezident Peter Pellegrini koncom septembra odmietol vymenovať nominanta SNS Filipa Kuffu a riadením ministerstva dočasne poveril premiéra, sa teraz Robert Fico snaží poverenia od Pellegriniho zbaviť. V nedeľu neskoro večer na Facebooku napísal, že telefonoval s prezidentom a informoval ho, že mu „zajtra vráti poverenie na riadenie ministerstva”. Taký prípad, aby sa nielen premiér, ale aj hocijaký člen vlády pokúšal vrátiť hlave štátu poverenie viesť rezort, sa v modernej histórii Slovenska ešte nestal. Navyše „vrátenie dočasného poverenia” Ústava SR ani nepozná.
V Smere premiérove rozhodnutie vysvetľujú tým, že mu už došla trpezlivosť. Nahneval ho aj Tomáš Taraba, ktorý začal prehadzovať zodpovednosť za dianie na ministerstve životného prostredia priamo na Fica. „Prečo by mal Smer robiť v koalícii užitočného idiota? Je mi ľúto premiéra, že musí riešiť takéto spory, a ja osobne mám toho tiež už plné zuby,” hovorí podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek.
Môže premiér vrátiť prezidentovi poverenie?
Úkon „vrátenie poverenia” viesť rezort, na ktorý sa premiér Robert Fico odvoláva, slovenská ústava vôbec nepozná, upozorňuje ústavný právnik Marián Giba. V ústave sa jasne píše, že ak skončí niektorý z ministrov, prezident určí, ktorý zo zostávajúcich členov vlády bude ministerstvo dočasne spravovať.
Hoci je zvykom, že sa premiér s prezidentom neformálne dohodnú, kto dostane dočasné poverenie viesť rezort, podľa znenia ústavy hlava štátu sama určí, kto z členov vlády ministerstvo dočasne preberie. A to dovtedy, kým vymenuje nového ministra.
„Žiadny člen vlády, ani dočasne poverený, ani riadne vymenovaný, nemôže jednostranným úkonom vrátiť prezidentovi poverenie,” hovorí Giba. „Pri voľnejšom výklade môže premiér nanajvýš prezidenta požiadať, aby zvážil, či nepoverí riadením ministerstva iného člena vlády,” dodal.
Ústava pritom ani nevyžaduje, aby člen vlády s poverením vyslovene súhlasil. „Ministerstvo nemôže ostať bez vedenia. Keby teoreticky každý člen vlády odmietol poverenie, práve to by sa však mohlo stať,” dodáva ústavný právnik.
Z minulosti je známy prípad, keď prezident odmietol dočasne poveriť vedením rezortu člena vlády, ktorého preferoval predseda vlády. Pred 25 rokmi po demisii ministra vnútra Ladislava Pittnera vtedajší prezident Rudolf Schuster odmietol poveriť riadením vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu. Vedením rezortu vtedy poveril Jána Čarnogurského z KDH. Schuster argumentoval, že nie je za hromadenie funkcií v rukách predsedu vlády.
