Kosovský parlament zvolil prezidentku, vyhol sa tak rozpusteniu
Kosovskí poslanci si v noci na stredu zvolili novú prezidentku. Stala sa ňou predsedníčka Akadémie vied a umení Kosova Justina Shiroka Pulaová. Parlament ju zvolil krátko pred vypršaním stanovenej lehoty.
Pokiaľ by k zvoleniu novej prezidentky nedošlo, parlament by bol automaticky rozpustený a do 45 dní by sa museli konať ďalšie predčasné voľby – štvrté od začiatku roka 2025.
„Sľubujem, že vynaložím všetky svoje sily na ochranu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Kosova,“ vyhlásila 73-ročná Pulaová, ktorá medzi rokmi 2008 až 2011 pôsobila ako ministerka energetiky za aktuálne opozičnú Demokratickú stranu Kosova.
Za Pulaovú hlasovalo 81 zo 120 poslancov kosovského zákonodarného zboru. Potrebnú ústavnú väčšinu sa podarilo vládnej strane Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho zabezpečiť na poslednú chvíľu. Podľa portálu Prishtina Insight kandidatúru Pulaovej Kurti oznámil na tlačovej konferencii menej ako hodinu pred polnocou. Predseda Demokratickej strany Kosova Bedri Hamza v reakcii uviedol, že Pulaová „je prijateľným menom“. Ostatní navrhovaní kandidáti v priebehu dňa nezískali podporu od Demokratickej strany Kosova.
Kosovo nemá prezidenta od apríla, keď vo funkcii skončila Vjosa Osmaniová. Kosovský parlament po uplynutí jej mandátu nedokázal zvoliť Osmaniovej nástupcu a bol automaticky rozpustený. Následné predčasné voľby vyhrala Kurtiho strana Sebaurčenie, ktorá zostavila novú vládu.
Sebaurčenie však na zvolenie prezidenta potrebovalo získať podporu opozície a vyhnúť sa tak ďalšiemu rozpusteniu parlamentu. Kurtimu sa podarilo hlasy Demokratickej strany Kosova zabezpečiť v rámci starostlivo vyjednanej dohody. Poslanci opozície súhlasili s podporou Pulaovej po schválení zákona zameraného na obmedzenie právomocí Osobitného súdu pre Kosovo, ktorý v septembri za vojnové zločiny odsúdil štyroch bývalých predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády vrátane bývalého prezidenta Kosova Hashima Thaciho.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad to však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Nezávislosť tohto srbského územia obývaného prevažne kosovskými Albáncami neuznávajú ani Slovensko a ďalšie štyri členské štáty Európskej únie. Je preto jediným západobalkánskym štátom, ktorý nemá štatút kandidátskej krajiny EÚ.
