Na dialóg musia byť dvaja. Zamestnávatelia by chceli s vládou rokovať o opatreniach, sú však skeptickí
Zamestnávatelia sú pripravení s vládou rokovať o prorastových opatreniach na podporu ekonomiky, no na dialóg musí podľa nich existovať ochota na obidvoch stranách. Uviedli to Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).
Vláda ešte v júni schválila prvý balík opatrení na stabilizáciu ekonomiky a chcela ho dokonca prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, no zákon na rokovanie parlamentu ešte nepredložila. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) sa budú zaoberať opatreniami až po schválení štátneho rozpočtu.
„Ako zástupcovia zamestnávateľov sme kedykoľvek pripravení viesť konštruktívny dialóg. Aby však takýto dialóg prinášal konkrétne výsledky, musí existovať ochota a záujem na oboch stranách,“ uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Napriek tomu, že ministerstvo financií už zverejnilo návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 a parlament by o ňom mal hlasovať najbližšiu stredu, podľa AZZZ by sa tým nemala diskusia o potrebných reformách uzavrieť.
„Uvedomujeme si, že realizácia systémových reforiem je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu, spoluprácu a hľadanie spoločných riešení,“ dodala Filová.
Pripravenosť na rokovanie o podpore ekonomiky avizuje aj výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Klub je podľa neho pripravený kedykoľvek rokovať o konkrétnych opatreniach na podporu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Otázkou však podľa Gregora je, či má o takúto diskusiu skutočný záujem aj vláda.
„Spôsob, akým bol predstavený návrh štátneho rozpočtu na rok 2027, totiž veľa priestoru na optimizmus nedáva,“ podotkol.
Generálny sekretár RÚZ Martin Hošták dodal, že júnový balík podnikatelia privítali ako prvý krok, ale od začiatku upozorňovali, že rozsahom ani ambíciou nezodpovedá problémom slovenskej ekonomiky. Väčšina opatrení podľa Hoštáka odstraňuje čiastkové administratívne bariéry, ale nejde o zásadný impulz pre rast investícií, produktivity a konkurencieschopnosti.
„O to viac nás znepokojuje, že štyri mesiace po schválení vlády sa legislatívna časť balíka stále neposunula do parlamentu,“ dodal Hošták.
Vláda sa podľa Sakovej bude zaoberať opatreniami na podporu ekonomiky až po schválení rozpočtu. Ministerka potvrdila, že rokovania so zamestnávateľmi očakáva, no vo väčšine prípadov nemá na ich výsledok priamy vplyv.
„Ministerstvo hospodárstva aj pri opatreniach, ktoré nie sú v našej zodpovednosti a v našej kompetencii podľa kompetenčného zákona, určite môže byť súčasťou rokovaní, kde sa budú iné rezorty baviť o svojich opatreniach,“ upozornila Saková.
Rezort podľa nej môže byť účastníkom rozhovorov a zároveň tak komunikačným kanálom medzi zamestnávateľmi a ministerstvami. „Tomu sa nevyhýbame, len nevieme úplne na 100 percent ovplyvniť rozhodnutie každého jedného ministerstva, ktoré má opatrenia v rámci kompetenčného zákona pod sebou,“ dodala Saková.
Zamestnávatelia však odkladanie rokovaní o prorastovom balíku opatrení kritizujú. „Za prirodzený moment na jeho predstavenie sme považovali prípravu štátneho rozpočtu na rok 2027. Žiaľ, nebol predstavený ani s návrhom štátneho rozpočtu. Pokiaľ majú mať prorastové opatrenia reálny význam, musia byť premietnuté aj do rozpočtových priorít štátu,“ zdôraznil Gregor.
Načasovanie dialógu je problém aj podľa Hoštáka. Sociálny dialóg má podľa neho význam vtedy, keď ešte možno rozhodnutia ovplyvniť, nie až vtedy, keď je rozpočet hotový.
Firmy okrem zníženia a zatraktívnenia daňovo-odvodového zaťaženia považujú za nevyhnutné pristúpiť k dlhodobo odkladaným štrukturálnym reformám, ktoré by zlepšili fungovanie štátu. Z dlhodobého hľadiska by podľa zamestnávateľov Slovensku prospelo prehodnotenie súčasného územno-správneho členenia, zníženie počtu vyšších územných celkov či efektívnejšie fungovanie samospráv. Za kľúčové považujú tiež realistické nastavenie európskych klimatických cieľov, ktoré zohľadní možnosti priemyslu a neoslabí konkurencieschopnosť slovenských podnikov voči krajinám mimo EÚ.
