Zlodeji ukradli z hrobu rodičov sochára Vojtecha Löfflera 65 kilogramov bronzu
Na košickom verejnom cintoríne odmontovali neznámi páchatelia z hrobu rodičov jedného z najvýznamnejších košických sochárov Vojtecha Löfflera 65-kilogramovú bronzovú tabuľu. Pokúsili sa vykradnúť aj susedné náhrobky.
Na bronzovej tabuli boli mená Mihály Löffler (1876 – 1954) a Erzsébet Krucsay (1879 – 1966). O hroby rodiny sa stará Múzeum Vojtecha Löfflera, ktoré stratu vyčíslilo na tritisíc eur. Podľa riaditeľa múzea Ivana Baláža urobil Vojtech Löffler návrh tabule, nie jej vyhotovenie.
„Podľa mňa si páchatelia ani neuvedomili, na akom hrobe to spravili. Išlo im zrejme len o ten materiál – bronz. Bohužiaľ, žijeme v takejto dobe. Neviem sa vžiť do mysle takéhoto človeka, ktorý niečo ukradne z hrobu,“ uviedol Baláž.
Košická policajná hovorkyňa Jana Illésová potvrdila, že polícia začala trestné stíhanie pre zločin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia miesta posledného odpočinku. „V prípade dokázania viny hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na dva až osem rokov. Policajti v Košiciach doposiaľ neevidujú ďalšie oznámenia obdobného charakteru – poškodenie hrobov iných známych osobností,“ dodala Illésová.
Priemerná výkupná cena za kilogram bronzu je podľa dostupných webových stránok zhruba 5,5 eura. Tabuľa s hmotnosťou približne 65 kilogramov by zberačom mohla vyniesť sumu 357 eur. Suma, ktorú za ňu zlodeji v skutočnosti dostanú, bude podľa informácií Korzára nižšia, odhadom asi 200 eur.
Bronzová tabuľa na rodičovskom hrobe bola hrubšia ako bronzová tabuľa na hrobe Vojtecha Löfflera. Aj to mohlo zavážiť pri výbere koristi. Páchatelia sa pokúsili ukradnúť aj tabuľu na Löfflerovom hrobe, pretože bola vykrivená. „S políciou sme to prešli a boli tam znaky páčenia. Muselo ich niečo vyrušiť, pretože krádež nedokončili. Keď túto tabuľu páčili, rozbili lampáš na hrobe Kláriky,“ povedal Baláž.
Náhrobok rodičov tvorí spišský travertín, Löfflerov náhrobok je zo žuly. „V žule bola doska pravdepodobne pevnejšie ukotvená. A žula je aj tvrdšia,“ vysvetlil riaditeľ. Na hrobe Vojtecha Löfflera sú aj dve busty, ktoré zostali nepoškodené. Jedna znázorňuje majstra, druhá jeho prvú manželku Emíliu.
Vojtech Löffler je autorom viacerých náhrobkov na Verejnom cintoríne v Košiciach. Vytvoril napríklad aj žialiaceho mládenca o niekoľko parciel vyššie. Löffler bol pôvodne dentálny technik a sochu navrhol a spracoval pre kamaráta zubára. „Tí, ktorí kradnú, si kameň nevšímajú. Ide im o drahšie materiály,“ vraví Baláž.
Pohyb osôb a vozidiel pri hlavnom vstupe z Rastislavovej ulice snímajú kamery, no páchatelia mohli tabuľu prehodiť aj cez plot mimo hlavných vchodov. „Hroby významných osobností nie sú zabezpečené kamerovými systémami. Hroby významných osobností nepodliehajú osobitnej kontrole správcu. Správca eviduje k dnešnému dňu poškodenie vojnového hrobu obetí pri Ťahanovskom tuneli a poškodenie hrobky rodiny Freudenfeld,“ odpovedala Správa mestskej zelene, ktorá prevádzkuje Verejný cintorín.
Polícia tiež obvolala zberne surovín aj starožitníctva. Ak sa tabuľa nenájde, múzeum dá vyhotoviť novú, z bezpečnostných dôvodov už nie z bronzu, ale z epoxidu. Bronz je ako materiál večný, no epoxid vydrží tiež dlho a dá sa patinovať tak, že vyzerá na nerozoznanie od bronzu.
Riaditeľ Baláž je vo funkcii tri roky a hroby rodiny Löffler kontrolujú mesačne. „Odstraňujeme napadané lístie, lišajník aj mach. Tie nečistíme chemicky, ale fyzicky špachtľami.“
Krádež tabule z októbra 2026 nie je jediná na ich rodinných hrobkách. V lete 2005 ukradol neznámy páchateľ z hrobky Kláry Löfflerovej bronzovú tabuľu s nápisom Klára a plastikou ruky jej manžela. Tabuľa bola prichytená skrutkami a lepidlom. V tom čase sa nezachovala žiadna kópia ukradnutej tabule a plastiky.
Vojtech Löffler sa narodil v Košiciach 16. apríla 1906. Študoval sochárstvo v Prahe (1925), neskôr v Paríži a Budapešti. Po prvý raz vystavoval vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1937. Vytvoril okrem iného pamätník neznámeho vojaka na Námestí osloboditeľov. Je autorom piatich emblémov nad hlavným vchodom do košického Domu umenia, žulového Pamätníka SNP v Dobšinej, stojaceho aktu vo fontáne v Štóse aj Pomníka J. M. Petzvala v Spišskej Belej.
S menom slávneho Košičana je úzko späté košické múzeum nesúce jeho meno. Zriadené bolo v roku 1993 a prezentuje viac ako 2000 exponátov z jeho zbierky. Mestu ju daroval s manželkou Klárou.
