Breh rieky v Nitre je rozrytý norami, žijú v nich invázne nutrie
Breh rieky v centre Nitry je rozrytý, kusy zeminy spadli do vody. Svah je v dolnej časti ako ementál, diery vidno už zďaleka. Občas z nich vykuknú veľké hlodavce, vyjdú von a potom sa opäť stratia v podzemnej nore. Sú to nutrie, ktoré Európska únia vyhlásila za invázny druh.
Tráva nad dierami už dávno nie je, nutrie ju spásli. Vo štvrtok podvečer bolo vidieť zopár zvierat vo vode. Populácia je preriedená, pred tromi rokmi skončilo tridsať jedincov v klietkach, usmrtil ich veterinár.
Nutrie sa rozšírili aj v mestskom parku, radnica ich dala v lete odchytiť. Podľa odborníkov sú premnožené na celom Slovensku. Súvisí to aj s tým, že ich ľudia prikrmujú. Legislatíva to nezakazuje, no mesto to neodporúča. Na nábreží pod Chrenovským mostom osadilo informačnú tabuľu. „Brehy rieky rozrývajú až tak, že dochádza k ich zosuvom do vody,“ píše sa tam o nutriách.
Príklad z praxe je rovno oproti – na druhej strane rieky, kde je breh plný dier. Vodohospodári odkázali, že ho nateraz neplánujú upraviť.
Súčasný stav nepredstavuje bezpečnostné riziko
„Vzhľadom na to, že sa v tejto lokalite nenachádzajú ochranné hrádze a koryto rieky Nitry je prirodzene zahĺbené v teréne, súčasný stav nepredstavuje bezpečnostné riziko,“ reagoval Tomáš Januš zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Dodal, že samotné spevňovanie brehov nepovažujú za účelné, pokiaľ nebude odstránená hlavná príčina ich narúšania. „Ak bude verejnosť nutrie naďalej prikrmovať, ich výskyt v predmetnom úseku sa bude opakovane obnovovať,“ konštatoval Januš.
Pripomenul, že v roku 2023 bolo na rieke Nitra pri Chrenovskom moste odchytených tridsať nutrií: „Toto opatrenie sa však ukázalo z dlhodobého hľadiska ako neúčinné.“ Nutria riečna nemá v našich podmienkach dostatok prirodzených predátorov. „Bez zamedzenia ich prikrmovania preto samotný odchyt nedokáže zabezpečiť trvalé riešenie problému,“ dodal.
Zákaz prikrmovania nemá oporu v zákone
Mesto umiestnilo na brehy niekoľko informačných tabúľ. Zákaz prikrmovania ale nemá oporu v zákone, takže ide len o odporúčanie. „Na brehu rieky Nitra pri Chrenovskom moste stále evidujeme prikrmovanie, občas aj v parku sa nájdu ‚prikrmovači‘. Ale celkovo stav nutrií v meste nie je kritický, a ak áno, tak nie na pozemkoch mesta,“ povedal hovorca radnice Tomáš Holúbek. Dodal, že za odstránenie inváznych druhov je zo zákona zodpovedný majiteľ pozemku, na ktorom sa nachádzajú.
Radnica zabezpečila v júni odchyt nutrií v mestskom parku: „Pri gazdovskom dvore sme ich odchytili osem. Pravdepodobne tam ešte zostali dve-tri nutrie. Momentálne sa ich ďalší odchyt neplánuje.“
Stali sa atrakciou
Fenomén hromadného prikrmovania nutrií sa v Nitre objavil pred niekoľkými rokmi. Mnohí ľudia považujú tieto hlodavce za roztomilé, vnímajú ich ako atrakciu. Radnica na tabuli upozorňuje, že prikrmovaním zvierat sa neprirodzene zvyšuje ich počet a jedlo sa tak dostane aj k potkanom a ďalším tvorom, „ktoré sú z epidemiologického hľadiska možným zdrojom ochorení prenosných aj na človeka“. Varuje tiež, že sa zvyšuje počet druhov, „ktoré sú v našich podmienkach neprirodzené a ktoré predstavujú riziká pre pôvodné druhy zvierat“.
Od chovu po zákaz
Nutrie pochádzajú z Južnej Ameriky, priviezli ich sem ako chovný kožušinový druh začiatkom dvadsiateho storočia. Farma na ich chov bola aj v Nitre na Chrenovej. Vznikla v roku 1966, patrila pod mestský národný výbor. „Nutria vodná patrí medzi invázne druhy živočíchov. Je zaradená na zoznam inváznych nepôvodných druhov živočíchov vzbudzujúcich obavy Európskej únie,“ informuje ministerstvo životného prostredia.
Tento druh je zakázané držať, prepravovať, dovážať, rozmnožovať, vymieňať. Nesmie sa s ním obchodovať ani ho vypustiť do životného prostredia. Vlastník alebo správca „je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku“. „Čo sa týka prikrmovania týchto živočíchov, takéto konanie považujeme za nezodpovedné,“ píše rezort životného prostredia.
Nutria vodná je zaradená na zoznam sto najhorších inváznych druhov, „a to najmä kvôli poškodzovaniu mokraďových a pobrežných biotopov“. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť vegetáciu a rozhrabať brehy, čím prispieva k erózii, najmä na sypaných hrádzach. Ministerstvo píše, že po eliminácii zvierat je potrebné breh mechanicky zabezpečiť proti erózii: zasypať nory, spevniť brehovú líniu lomovým kameňom alebo gabionmi. „Cez takúto bariéru sa hlodavce nedokážu znova prehrabať.“
