Poľský expert na terorizmus: Zatiaľ nevieme, či za útokom bola ideológia. Prípad pripomína Prahu aj Tepláreň
Dvadsaťštyriročný útočník najskôr zastrelil svojich rodičov a sestru, následne šoféroval 200 kilometrov do turistického centra Krakova, kde zastrelil šesť ľudí a 15 zranil. Už chvíľu po útoku sa objavili konšpirácie o tom, či bol útočník ľavičiar alebo pravičiar a čo bol jeho motív. Útok tak viedol aj k väčšej politickej polarizácii v Poľsku.
„Problém je, že bojujeme proti sebe a nehľadáme spoločné riešenia. Mali by sme sa minimálne zhodnúť na tom, že takéto útoky nechceme,“ vraví poľský odborník na terorizmus z Medzinárodného centra pre boj proti terorizmu (ICCT) v Haagu Kacper Rekawek. Na podobné útoky sa podľa neho ťažko reaguje, no tvrdí, že Poľsko je stále bezpečnou krajinou.
Útok v Krakove je prvým prípadom masovej streľby v modernom Poľsku. Podľa Rekaweka je to do veľkej miery šok, ktorý sa pridáva k útokom nožom na školách, ktoré sa diali pred mesiacom. Ľudia, ktorí sa týmto témam venujú, by však podľa neho nemali byť prekvapení, krajina to do veľkej miery mohla posledných dvadsaťpäť rokov očakávať.
„Teraz sa spojili za jeden mesiac dve kategórie incidentov a v krajine to vytvára náladu, že všetko je tu zlé. To ale nie je pravda. Naďalej si myslím, že Poľsko je bezpečné,“ uviedol Rekawek. Niekto podľa jeho slov napísal, že to je koniec poľskej nevinnosti, čo je pre neho nepochopiteľné. Mestá sú rovnako bezpečné, ako boli v piatok aj v nedeľu, nedošlo k ďalším útokom, turistické miesta sú bezpečné a situáciu ustál štát, polícia, prokurátori aj lekári.
Podľa experta žijeme v geopolitickej realite, v ktorej prichádza k sérii podobných útokov. Predtým to boli ruské sabotáže na železnice, ruské drony a rakety a teraz toto, čo dáva pocit, že sme sa posunuli do inej ligy. Lenže v tejto lige sme podľa neho mohli byť už pred troma či piatimi rokmi.
Rekawek používa často aj slovenský príklad. „Nemyslím to v zlom, ale ak malo Slovensko nie jedného, ale množstvo ľudí v skupine Terrorgram v súvislosti s útokom na Tepláreň v roku 2022, prečo by sme mali byť my prekvapení z teroristického útoku? Je to blízko nás a netýka sa to len západnej Európy,“ povedal.
Na otázku, či vidí podobné znaky s útokom na Tepláreň, odpovedal, že áno, aj keď Juraj K. nezabil rodičov, ale mal ich zbraň, hádal sa s nimi a nakoniec ich zatvoril v byte, po čom išiel útočiť a následne spáchal samovraždu. V prípade Krakova je to podľa neho naopak a možno sa to viac podobá na útok na Karlovej univerzite v Prahe z roku 2023. Na začiatku útočník zabil otca a ďalších ľudí, pretože si cvičil streľbu niekde v lese mimo Prahy, a ďalej sa presunul na významné, turistické a svetovo známe miesto. Ak by sa to stalo v akejkoľvek dedine v Česku, polovica záujmu by podľa neho opadla. To isté platí, ak by Juraj K. útočil mimo Bratislavy, v nejakom okresnom meste.
Útok v Poľsku sa odohral v najväčšej turistickej destinácii v krajine. Zabití a zranení boli aj cudzinci. „To je pre nás niečo nové,“ dodal Rekawek.
O páchateľovi je podľa experta zatiaľ známe málo. Na otázku, čo v podobných prípadoch vedie k radikalizácii a čo páchateľov motivuje, odpovedal, že je to kombinácia faktorov. „Zatiaľ nevieme, či za útokom bola nejaká ideológia. Prokurátor hovoril, že najvýznamnejšia politická vec, ktorú v izbe útočníka našli, bola Gadsdenova vlajka s nápisom ‚don’t tread on me’ (nešliap po mne). Za posledných dvadsať rokov si ju privlastnili libertariáni aj extrémni pravičiari zo Spojených štátov, no objavila sa aj na albume skupiny Metallica,“ uzavrel.
