Vo väzení bol hviezda, trénoval s vedrami vody. Kulturistická legenda Adam Cibuľa na činky nezanevrel
Pre spoluväzňov bol hviezda, za mrežami trénoval s vlastnou váhou aj vedrami vody. „Museli sme si poradiť s tým, čo sme mali okolo seba. Nebolo to ideálne, ale aspoň som sa ako-tak udržiaval vo forme,“ spomína známy kulturista Adam Cibuľa.
Onedlho uplynú dva mesiace, odkedy Cibuľu prepustili z košického väzenia. Za mreže sa dostal za prečin výtržníctva ešte z čias, keď žil na ulici. Vo väzení bol od 19. mája do 17. septembra. Z pôvodných šiestich mesiacov si odsedel štyri s tým, že na zvyšok trestu dostal podmienku.
Veľký talent slovenskej kulturistiky po prepustení na slobodu na cvičenie nezanevrel. Zdravotné problémy mu najprv neumožnili okamžitý návrat do posilňovne, no pomaly začína znovu zarezávať po boku dlhoročného kamaráta a trénera Dušana Ďubeka.
Šesťdesiatdvaročného športovca naďalej láka súťažná scéna, ale vzhľadom na zdravotné ťažkosti nechce nič uponáhľať. „Vyhýbam sa alkoholu, do väzenia sa nechcem vrátiť. Teraz sa budem snažiť stáť na vlastných nohách,“ hovorí.
Ako ste trénovali za mrežami?
S vlastnou váhou, alebo sme si do vedier napustili vodu a používali sme ich ako činky. Vo väzení neboli také možnosti ako vonku, museli sme si poradiť s tým, čo sme mali okolo seba. Trénoval som hodinu ráno po zobudení a potom aj večer po sčítaní väzňov. Ani s jedlom to nebolo ideálne. Chutili mi len raňajky, ale inak strava nebola dobrá. Veľmi suchá a ťažko sa prehĺtala.
Vnímali ostatní väzni váš príbeh? Áno, bol som pre niektorých hviezda. Poznali ma a rešpektovali, boli to dobrí ľudia. S jedným mladým chalanom z Trebišova som dokonca pravidelne cvičil. Vzhľadom na svoj vek vyzeral dobre a má dobré predpoklady na to stať sa kulturistom.
Problémy s ramenom a návrat do posilňovne
Po prepustení som sa vrátil k cvičeniu, ale mám problémy s ramenom, takže posilňovňu som najprv vymenil za tréning s vlastnou váhou. Je to lepšie. Na slobode mám viac možností na zlepšenie stavu. Užívam lieky aj doplnky a používam bandáž. Nejaký čas po prepustení som pracoval v stavebnej firme kamaráta Štefana Nagya, ktorý sa tiež vydal na dráhu kulturistu, ale pre bolesti som nemohol pokračovať.
Musím sa najprv dať dokopy, aby som vládal nielen cvičiť, ale aj vykonávať ťažkú prácu na stavbách. Števo povedal, že keď sa mi polepší, tak ma zamestná. Je to na dobrej ceste, dokonca som sa už vrátil aj do posilňovne. Rozbieham sa pomaly, nechcem nič urýchliť. Trénujem stále s mojím kamarátom Dušanom Ďubekom v hnúšťanskej činkárni. Tam som trénoval aj roky predtým.
Veľmi rád by som sa ukázal na súťažiach, ale vzhľadom na problémy s ramenom nechcem predbiehať. Pokiaľ nebudem úplne v poriadku, tak sa ďalej nepohnem. Aj keď mám už 62 rokov, stále vládzem a mám chuť cvičiť. Ak si vyliečim rameno, tak sa do toho pustím naplno.
Vyhýbam sa alkoholu, do väzenia sa nechcem vrátiť. Mám pri sebe milujúcu a obetavú manželku Martu, ktorej som vďačný za všetko. Ona ma drží nad vodou a vždy stojí pri mne. Nezabúdam ani na pomoc všetkých podporovateľov, ktorí mi v predošlých mesiacoch pomohli. Hlavne Dušanovi Ďubekovi, Karlosovi Vémolovi a Vilovi Rozborilovi.
Od chodníka k európskemu titulu
Adam Cibuľa sa do dejín slovenskej kulturistiky zapísal veľkými písmenami. Do sveta športu sa dostal v roku 1992 náhodou, keď svalnatého Cibuľu uvideli kráčať popri hnúšťanskej športovej hale, kde sa konali majstrovstvá Slovenska. Začal trénovať v tamojšom klube a že má pred sebou veľké vyhliadky, potvrdil už zhruba po polroku, kedy získal titul európskeho šampióna.
Jeho prvým trénerom bol Ladislav Tököly, potom si ho pod krídla zobral federálny šampión Dušan Ďubek. Dvojica spojila svoje sily na viac ako dve dekády, počas ktorých Cibuľu ovenčili domácimi aj medzinárodnými úspechmi. Je 22-násobný majster Slovenska, päťnásobný majster Európy (1993, 1994, 2004, 2006, 2009), dvojnásobný vicemajster Európy (1998, 2007) a dvojnásobný bronzový medailista z majstrovstiev sveta (2005, 2009).
Cibuľa sa preslávil aj viacerými športovými prešľapmi, pod niektoré sa podpísal alkohol. Azda najznámejšia historka je z roku 1996, keď v staničnom bufete pil s kamarátmi, následkom čoho zmeškal autobus a aj let na majstrovstvá sveta do Jordánska. Dostal za to dvojročný dištanc. O dva roky neskôr sa nedostavil na dopingovú kontrolu, za čo dostal ďalší trest.
Po rozvode na osem rokov skončil na ulici, prespával v schátranej budove neďaleko železničnej stanice v Hnúšti. Jeho vzhľad negatívne poznačila zlá životospráva aj alkohol. Vlani v lete mu tréner, kamarát a mentor Dušan Ďubek vysníval pomoc u Vila Rozborila v relácii televízie JOJ V siedmom nebi. Šesťdesiatjedenročnému športovcovi našli s pomocou sponzorov bývanie, zabezpečili stravu, odev, potrebné doplnky a nedávno aj nové zuby.
Podmienkou bolo, aby sa Cibuľa pod Ďubekovým dohľadom vrátil do formy a predstavil sa na európskom šampionáte IFBB v Španielsku. Tam napokon skončil piaty. Krátko nato nastúpil do výkonu trestu.
