Svätá aliancia, Mníchov, Jalta. Fico Putinovi dopraje
Ruský prezident Vladimir Putin víta amerických vyslancov Jareda Kushnera a Stevea Witkoffa. Keď Donald Trump vyhlási, že mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohla týkať celej Európy a že „všetci budú nadšení“, tak namiesto nadšenia by sme mali skôr znervóznieť. Teda ak mu tentoraz uveríme, že dohoda o mieri je na spadnutie.
V tom však má americký prezident pravdu, že nech bude dohoda akákoľvek, Európy sa bude bytostne týkať. Tak veľmi, akoby obsahovala špeciálnu klauzulu aj o našich vlastných hraniciach, čo, dúfajme, v žiadnej verzii obsahovať nebude.
Pre Vladimira Putina nejde o nič menej než o malú verziu Jalty – pre svetové dejiny možno malú, ale pre Ukrajincov tú najväčšiu –, aby opäť získal „pečiatku“ od Západu, že si môže ukrajovať územie a na ňom určovať aj „spoločenské zriadenie“.
Štyri roky šíri nenávisť voči Ukrajincom, porovnateľnú s tou, akú nacisti šírili voči Židom, a popritom paradoxne tvrdí, že ľudia, na ktorých sype rakety, ani nie sú Ukrajinci, veď taký národ neexistuje. Vraj sú to Rusi. Prijmime na chvíľu jeho propagandu za pravdu a skonštatujme, že v tom ruskom krivom zrkadle prelieva krv vlastného národa, aby si vynútil lepšiu pozíciu voči Západu v rokovaniach o novom prerozdelení vplyvu.
Chce byť opäť uznaným partnerom civilizovaného sveta, nielen prijímať lichôtky od večného služobníka Roberta Fica alebo od Viktora Orbána, ktorý si po porážke hryzie nechty pred žalárom, kde ho chce vidieť väčšina národa.
