Zamatové babky aj študenti poslali vláde jasný odkaz: Nemáme sa kam vrátiť, slobodu si vziať nedáme
POPRAD, SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Poprad, mesto známe tým, že neúnavne organizuje občianske zhromaždenia, sa stal dejiskom aj spomienkovej akcie na Nežnú revolúciu. Verejnosť sa stretla na Mnoheľovej ulici pri hoteli Satel, keďže na popradskom námestí aktuálne beží rekonštrukcia. Prišlo asi 2000 ľudí.
Aj v Spišskej Novej Vsi sa zišla verejnosť. Podujatie Nežnej sa tam taktiež začalo za daždivého počasia. Na zhromaždenie prišlo aj v nepriaznivom počasí odhadom 500 ľudí.
V Poprade moderátor večera Zdeno Suchý pripomenul, že pred tridsiatimi siedmimi rokmi začali mladí ľudia vtedajšej Československej socialistickej republiky otvárať dvere do civilizovaného sveta. „My vieme, že to nebol obyčajný komunistický puč, ako svojich obdivovateľov presviedča pán premiér. Nebol to ani liberálny majdan, ktorý nám odobral národnú suverenitu a sociálne istoty, ako tvrdí súdruh Blaha. My všetci sme už svojou prítomnosťou prišli jasne, zrozumiteľne a poriadne nahlas povedať týmto a takýmto ľuďom: Klamete!“
Študenti: Nemajú dôvod vrátiť sa
Poprad vlani preslávili študenti takzvanou kriedovou revolúciou. Spustil ju 19-ročný študent Michal, alias Muro, keď pred diskusiou s Robertom Ficom mu napísal na chodník rôzne odkazy kriedou. Popradskí študenti sa neskôr tiež zviditeľnili tým, že štrngali kľúčmi a na protest z prednášky s premiérom odišli.
Aj preto bolo príznačné, že na pódiu počas 17. novembra vystúpili aj študenti stredných škôl. Bolo ich desať a reč za nich predniesla študentka Bernadeta Rút Benková.
Prehovorila, že stále dookola počúvajú, že mladí sú budúcnosť Slovenska. Že raz budú rozhodovať, raz viesť túto krajinu, raz ju budú meniť. „Ale prečo až raz? Prečo máme stále iba čakať? Veď dnešné rozhodnutia sa týkajú našej budúcnosti. Ovplyvnia naše štúdium, našu prácu aj to, či tu raz budeme chcieť žiť.“
Popradčanom tiež opísala, že problém nie je v tom, že mladí odchádzajú. „Problémom je, že nemajú dôvod vrátiť sa. Odchod prestáva byť voľbou. Stáva sa jedinou cestou k lepšej budúcnosti. Množstvo mladých po maturite odchádza do zahraničia. Neodchádzajú preto, že by nemali radi túto krajinu. Len nevidia tu perspektívu.“
Podotkla, že sloboda nie je samozrejmosť a nestačí o nej hovoriť. „Treba ju žiť každý deň. Aj vtedy, keď je jednoduchšie mlčať. Nádej musí byť mocnejšia než strach. Aj ten najslabší hlas v tomto dave môže niečo zmeniť. A keď sa tie hlasy spoja, už ich nebude také jednoduché prehliadnuť.“
Dodala, že raz budú tou generáciou, o ktorej sa budú učiť ďalší študenti. „Čo odpovieme na otázku, čo sme robili, keď sme videli, že to tu nie je v poriadku? Že sme sa báli? Že sa nám nechcelo? Že sme radšej odišli a nechali veci tak? Že sme si povedali, že to aj tak nemá zmysel?“
Prehovorili Zamatové babky
Vystúpili aj zástupcovia občianskej iniciatívy Zamatové babky, ktorá vznikla vlani. Združuje generáciu žien a mužov, ktorí stáli na námestiach v novembri 1989. Prehovorila za nich ich zástupkyňa Eleonóra Pažitná s tým, že nezabudli, aké to je stratiť slobodu. Vravia, že ich povinnosťou je chrániť ju aj pre budúce generácie.
„Kto zneužíva moc, nemá právo hovoriť v mene občanov. Kto klame, nemá právo žiadať dôveru. Kto rozdeľuje spoločnosť, neslúži jej. Slušnosť je základ dôvery medzi občanom a štátom. A túto dôveru nemožno budovať bez pravdy, rešpektu a zodpovednosti,“ prehovorili k Popradčanom.
Zamatové babky tiež povedali, že veria, že nás stále spája oveľa viac, než nás rozdeľuje. „Všetci žijeme v jednej krajine, zdieľame jej prítomnosť i budúcnosť a každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa Slovensko stalo lepším miestom pre život.“
Sloboda chutí krásne
Miroslav Pollák hovoril v Spišskej Novej Vsi o tom, že nie je možné stratiť kolektívnu pamäť. „Nechceme byť súčasťou Ruska v žiadnej podobe.“
Študent Matej Grega prišiel do Spišskej Novej Vsi z Prahy, kde študuje, kvôli dnešnému zhromaždeniu. „Apelujem na všetkých, aby sa pripomínalo všetkým, ktorí 89 nezažili, čo sa pre nich vybojovalo. Musíme konať, aby sme si demokraciu uchránili. Sloboda nie je samozrejmosť!“
Občiansky aktivista Tomáš Karchutňák pred Spišiakmi povedal, že sloboda je prítomnosť dobra. „Musíme si pestovať kultúru a pestovať si ju. Bez solidarity niet slobôd.“
Ľudmila Kolesárová prehovorila, že v 89. roku sme nezískali istotu, dostali sme šancu na slobodu. „Sloboda chutí neuveriteľne krásne a nenecháme si ju vziať.“
Na záver sa pomodlil kňaz Jozef Brodňanský. Povedal, že slobode chýba posvätno a spiritualita. „Tam, kde vládne veľké ticho, ustupuje veľké ego.“