Slovensko čelí výzvam v oblasti vzdelávania a odchodu talentov
Slovensko sa nachádza vo vážnej situácii, pokiaľ ide o identifikáciu, vzdelávanie a udržanie najinteligentnejších a najvzdelanejších ľudí, čo konštatoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) prostredníctvom príspevku na sociálnych sieťach. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže sa vyjadrilo, že sa snaží prijať kroky na to, aby mladí ľudia ostali študovať doma a neodchádzali do zahraničia.
Podľa informácií z INESS sa podiel žiakov so špičkovými úrovňami gramotnosti v Slovenskej republike v rámci medzinárodného testovania PISA ukazuje ako výrazne nižší než priemer ostatných krajín. Príkladom toho je, že v oblasti čitateľskej gramotnosti dosahuje u nás len tri percentá žiakov, pričom priemer OECD je sedem percent, v Česku osem a v Estónsku dokonca eleven percent.
INESS ďalej poukazuje na to, že dobré nápady a inovačné prístupy na zabezpečenie prosperity krajiny nie sú dostatočné; je potrebné zabezpečiť aj dostatočné zdroje na kapitálovo náročné investície. Slovensko sa nachádza v zložitom postavení, pretože za posledných 15 rokov sa priemerná miera úspor domácností pohybovala okolo deviatich percent, zatiaľ čo priemer eurozóny je štrnásť percent a prístup Česka dosahuje dokonca pätnásť percent.
Druhým dôležitým zdrojom kapitálu sú priame zahraničné investície, ktoré by Slovensku mohli rapidne zvýšiť produktivitu práce. V tomto ohľade sa však krajina stala neatraktívnou pre investorov, čo sa odrazilo vo faktore, že v rokoch 2015 až 2024 tvorili priame zahraničné investície menej ako 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s okolitými krajinami V4 mali tieto podiely zhruba dvojnásobnú hodnotu.
Šokujúcim faktom je, že Slovensko má najnižší prílev zahraničných investícií na jedného obyvateľa v rámci V4, kde dosahuje iba tretinovú hodnotu v porovnaní s Českou republikou. Tento nedostatok investícií sa premieta do celkovej úrovne investovanie na Slovensku, ktorá je v posledných pätnástich rokoch oveľa nižšia ako v iných okolitých štátoch či už vyspelých ekonomikách Európy alebo USA.
Vzhľadom k tomu, že Slovensko nie je schopné mobilizovať domáce úspory potrebné na kapitálovo náročné projekty, je potrebné, aby štát prijal efektívne a dlhodobé opatrenia na zlepšenie prostredia pre investorov. Problém s neefektívnym využívaním eurofondov je tiež alarmujúcim faktom, pretože sa využívajú na financovanie predovšetkým politických projektov, čo znižuje ich návratnosť.
V súvislosti s odchodom mladých talentov do zahraničia, INESS uvádza, že zo súčasného podielu talentovaných študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia, predstavuje približne 20 percent maturantov každý rok. Zatiaľ čo v roku 2001 bolo len 6000 slovenských študentov študujúcich v zahraničí, táto suma sa do roku 2011 zvýšila na 20 000 a od tej doby sa pohybuje medzi 20 000 až 25 000. Tým sa Slovensko stáva jedinou krajinou v regióne, ktorá vykazuje dlhodobo negatívne saldo vysokoškolských študentov.
Analytik Chovanculiak varuje, že chronický odchod ľudí z krajiny prebieha už najmenej posledných pätnásť rokov, a podčiarkuje, že tento trend poškodzuje nielen vzdialenosť inteligentných ľudí od domova, ale aj dlhodobé perspektívy slovenskej ekonomiky. Tohtoročné investície do vzdelávania a infraštruktúry vysokých škôl sa teda stávajú kľúčovým krokom na udržanie mladých talentov v našej krajine.