Saudská Arábia odmieta jadrové ambície v súvislosti s obrannou dohodou
V piatok bola v saudskoarabskej Mekke podpísaná významná dohoda o vzájomnej obrane medzi Saudskou Arábiou, Tureckom a Pakistanom. Aktuálnu situáciu načrtol predstaviteľ saudskoarabského ministerstva zahraničných vecí, ktorý jasne uviedol, že táto dohoda nemá nič spoločné s jadrovými ambíciami a nevytvára hrozbu pre iné krajiny v regióne, informovala agentúra AFP.
Námestník ministra pre verejnú diplomaciu Rajíd Krimlí vo svojom vyhlásení na sociálnej platforme X takisto zdôraznil, že dohoda nepredstavuje snahu o vytvorenie vojenskej aliancie ani sektárskeho bloku. Je založená na budovaní udržateľných obranných kapacít a nemá za cieľ eskalovať napätie medzi zúčastnenými štátmi. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tiež potvrdil, že dohoda nie je namierená proti žiadneho konkrétnemu štátu, a jej účelom je naopak posilniť vzájomnú bezpečnosť a kolektívne odstrašovanie týchto krajín.
Dohoda, ktorú podpísali korunný princ Muhammad bin Salmán, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a pakistanský premiér Šahbáz Šaríf, zaväzuje všetky tri krajiny, že útok na jedného z partnerov sa považuje za útok na všetkých zúčastnených. Týmto spôsobom sa vytvára obranná aliancia medzi tromi sunnitskými štátmi, pričom Saudská Arábia, ako najväčší vývozca ropy na svete, nadväzuje na svoju predchádzajúcu obrannú dohodu s Pakistanom, ktorý je jedinou moslimskou krajinou s jadrovými zbraňami.
Turecko, ako člen NATO s druhou najväčšou armádou v Aliancii, zohráva kľúčovú úlohu v tejto dohode. Vláda Turecka ubezpečila, že táto obranná spolupráca nebude v rozpore s jeho záväzkami voči NATO, a skôr ju vníma ako doplnkový mechanizmus kooperácie v oblasti bezpečnosti.
Prítomnosť a aktivita týchto troch štátov v obranných iniciatívach naznačuje snaženie o posilnenie regionálnych bezpečnostných rámcov, ktoré by mohli mať aj širší dopad na stabilitu v nadchádzajúcich obdobiach, najmä v súvislosti s napätím vyplývajúcim z konfliktu medzi USA a Iránom.